Čo viete /neviete o lipe?

V školskom roku 2015/16 sme sa na našej škole - ZŠ Sokolíkova ul., Bratislava, medzipredmetovo venovali celoškolskému projektu Lipa - strom Slovanov.  Koncom jesene sme jednu lipku slávnostne vysadili v našom školskom areáli. O lipe sme spievali na hudobnej výchove, vytvárali 3-D diela na výtvarnej výchove, na matematike sme stromy merali, na geografii hľadali miesta jej výskytu, na biológii sme zistili, koľko živočíchov ubytuje a pohostí. Aj na dejepise či občianskej výchove sme objavili pre nás dovtedy neznáme súvislosti. Náš projekt vyvrcholil 3.mája školskou akadémiou.

Takže - čo viete /neviete o lipe?

  • Lipa je odpradávna jedným z najobľúbenejších stromov v tradíciách Slovanských národov. Výroba lyžičiek z lipového dreva bola rozšírená, pretože jedlo, ktoré sa nimi naberalo, nemohlo vraj škodiť. A tak i nášmu Jánošíkovi bola vraj práve lipová lyžica vernou družkou … (Na pripomenutie z muzikálu Na skle maľované: "Zbohom buď, lipová lyžka ...")
  • Aj kolísky sa vyrábali z lipového dreva. Spánok v tieni lipy poskytuje človeku dokonalý odpočinok, prináša vraj prorocké sny a chráni pred chorobami.
  • Už za dávnych čias, keď sa dva rozhádané rody alebo susedia udobrili, zasadili na hranici svojich území lipu. Tá strážila a chránila ich pokoj mier. Je to aj strom lásky, ktorý urovnáva medziľudské vzťahy. Bola opatrovníkom a ochrancom osôb, rodín aj celých národov.
  • Lipové halúzky sa dávali za obrazy, lebo mali zabezpečiť pokoj v dome. Lipa chránila aj pred bleskom a lejakmi. Ľudia verili, že do lipy nikdy neudrie blesk. Aj pri narodení dieťaťa sa pri dome sadila lipka.
  • Naši slovanskí predkovia verili, že v stromoch sídlia duše zomretých, zároveň akoby večne živých a znovu zrodiacich sa.  Vnímali stromy ako prejav večného kolobehu života.
  • Naši predkovia pod košatými korunami líp obetovali svojim pohanským bohom, schádzali sa tu k veselým slávnostiam i k vážnym zhromaždeniam. Preto Ján Kollár práve lipu povýšil na symbol slovanskej vzájomnosti.
  • Lipa sa vysádzala pri prameňoch, studničkách a iných posvätných miestach alebo pri významných príležitostiach. Lipový kyjak sa považoval za ochranný amulet a býval v každej chudobnejšej či bohatšej chalúpke.
  • Najznámejšia lipa na Slovensku je Lipa kráľa Mateja v Bojniciach. Podľa povesti zasadil túto lipu Matúš Čák Trenčiansky v roku 1301.  Kráľ Matej Korvín usporadúval pod lipou veľké hostiny a porady, vďaka čomu sa stala známou ako Lipa kráľa Mateja. Roku 1969 bola lipa štátnou ochranou prírody vyhlásená zachránený prírodný výtvor.
  • Lipové drevo je vhodné na drevorezby, domáce náčinie do kuchyne, no nájdeme ho ako súčasť rôznych hudobných nástrojov ako sú píšťaly či gitary.
  • Podľa lipy je nazvaných veľa miest. Lipu môžeme nájsť v rodových či obecných erboch. Nielen lipu, ale aj mnohé iné stormy, ktoré majú ochrannú moc ukrývajú priezviská významných osobností nášho slovenského národa.
  • Názov rodu Tilia /Lipa/ pochádza z gréckeho slova ptilon (krídlo).
  • Lipa je mohutný strom, ktorý dorastá do výšky 20 –30 metrov. Je to pomerne dlhoveký strom, dožíva sa 200 –300 rokov , u niektorých jedincov lipy veľkolistej bol najvyšší dosiahnutý vek 700 rokov.
  • Lipa kvitne v lete, v júni až júli. Sú to výdatné medonosné rastliny. Okrem nektáru a peľu poskytujú aj mnoho tmavého medu príjemnej vône.
  • Extrakty z lipových kvetov sa pridávajú do krémov, prísad do kúpeľa, či výrobkov ústnej alebo vlasovej kozmetiky. Sladkastá vôňa lipového kvetu nám umožňuje každú jar snívať o krásach života.

P.R., T.V.
Jazyková úprava: K.J.
Foto: slávnostné zasadenie lipy v areáli ZŠ Sokolíkova ul., Ba

Zdieľaj článok:

Autor článku:

Redakcia časopisu Sokolík

Komentáre

K tomuto článku neexistujú žiadne komentáre